KOMPLEXNÁ POZEMKOVÁ REFORMA - nutná podmienka obnovy hospodárstva SR
Súčasnú nelichotivú situáciu v oblasti pozemkového vlastníctva zažíva takmer každý občan Slovenska, podnikateľské subjekty, samospráva aj štátne orgány a organizácie. Charakterizuje ju pretrvávajúca rôznorodosť a nekvalita katastrálneho operátu. Je spôsobená tým, že za posledných 70 rokov (ČSSR, ČSFR, SR) nemáme kompletne ukončené ani jedno štátne mapové dielo veľkej mierky. Aktuálne prezentovaný kataster je poskladaný zo starších katastrálnych operátov a evidencií (niektorých starých viac než 100 rokov) a je zaťažený množstvom chýb z minulosti, nepresnými metódami získavania údajov, či potlačením inštitútu súkromného vlastníctva. Katastrálny operát dnes neposkytuje pre používateľov aktuálny komplex informácii v prepojení na rozhodnutia orgánov štátnej moci, a to v podrobnom a aktuálnom znení, napr. pre územné plánovanie alebo oblasť ochrany prírody.
- Stav evidovaný ≠ stav právny ≠ stav skutočný
Nespoľahlivé výmery parciel, nemožnosť presného vytýčenia hranice pozemku – problémy, s ktorými sa už bežne stretol každý občan. Je to spôsobené nesúladom medzi stavom evidovaným v katastri a skutočným stavom v teréne. V právnom štáte by mali platiť úplne základné znaky evidencie pozemkového vlastníctva: jednoznač-nosť, jednoduchosť a identifikovateľnosť v teréne, ktoré tvoria základ právnej istoty súkromného vlastníctva. - Nízka kvalita a hodnovernosť údajov katastra nehnuteľností
Na viac ako polovici územia stále používame mapy, ktoré vznikli pred približne sto rokmi rôznymi, zväčša nečísel-nými metódami. Napriek efektnému publikovaniu katastrálnych dát na štátnych webových portáloch je ich technická kvalita a geometrická presnosť nedostatočná a zostala rovnaká ako v čase ich vzniku. - Vysoká rozdrobenosť pozemkového vlastníctva
Extrémna rozdrobenosť pozemkového vlastníctva mimo intravilánov obcí a miest, teda v krajine (najmä poľnohos-podárska a lesná pôda) generuje nemožnosť nakladať so svojím vlastníctvom – pozemkové vlastníctvo tak pred-stavuje umŕtvený kapitál, ktorý znemožňuje rozvoj ekonomiky a infraštruktúry. Priemerný počet spoluvlastníkov 11,1 na jednu parcelu, počet vlastníckych vzťahov je cca 97 miliónov, počet parciel približne 8 miliónov. - Neusporiadané vlastnícke práva k nehnuteľnostiam
Terajší stav často znemožňuje reálny výkon vlastníckeho práva. Kataster nehnuteľností je neprehľadný, lebo sa súbežné spravujú a vedú dva registre (register C a register E). Pre bežného občana je pozemkové vlastníctvo kom-plikované a nesúrodé (pozostatky zo starších evidencií), neúplné (chýbajúce právne listiny) a chybové (duplicitné vlastníctvo, nesúlady vo výmerách parciel, polohové nepresnosti niekedy aj 5m). Množstvo stavieb z čias socializ-mu, najmä cestných komunikácií dodnes leží na nevysporiadaných pozemkoch. - Obmedzené možnosti usporiadania pozemkového vlastníctva
Usporiadanie pozemkového vlastníctva sa deje ad hoc úzko rezortným prístupom – náročnosť usporiadania kon-krétnej lokality je často tak veľká, že presahuje kapacity jednotlivých správcov štátneho majetku alebo súkrom-ných investorov. Obmedzené možnosti usporiadania pozemkového vlastníctva zároveň výrazne komplikujú, ba až úplne znemožňujú realizáciu opatrení, ktoré by mali byť súčasťou zelenej obnovy ekonomiky, akými sú napríklad adaptačné opatrenia na zmenu klímy, vodozádržné opatrenia alebo opatrenia na ochranu biodiverzity. - Nedostatočná integrácia zobrazovacích a interpretačných podkladov
V súčasnosti je k dispozícii súbor rôznych tematických mapových diel poukazujúcich na časový vývoj územia (napr. ortofotomozaiky), prvky a zložky životného prostredia (napr. geológia, pedológia – LPIS/BPEJ, klíma atď.), kvalita-tívne údaje o životnom prostredí (znečistenia, riziká, hazardy ŽP, chránené časti prírody a krajiny). Absentuje pre-pojenie na iné dátové zdroje, ktoré sú autorizované orgánom štátnej moci a sú k dispozícii napr. zo stavebných konaní (územné rozhodnutia) alebo konaní orgánov ochrany prírody (napr. SEA/EIA), atď.
Negatívny dopad neusporiadaného pozemkového vlastníctva
Dôsledkom neusporiadaného pozemkového vlastníctva a nefungujúceho inštitútu súkromného vlastníctva sú plochy poľnohospodárskej a lesnej pôdy obrábané len do tej miery, aký prinášajú úžitok. Zvyšuje sa snaha o získanie profitu z užívaných nehnuteľností, znižuje sa ochota investovať do nich, resp. pracovať na ich zveľadení. Dochádza aj k javu, ktorý sa v ekonomickej literatúre označuje pojmom „tragédia spoločnej pastviny“.
Každý, kto pracuje v krajine, či už je to poľnohospodár, predstaviteľ samosprávy, investor, developer, ochranár, správca lesov, vodohospodár alebo podnikateľ v agroturistike, vie, že akákoľvek investičná činnosť alebo pozitívne ochranné zásahy do krajiny sú podmienené súhlasom vlastníka pozemku, ktorého získanie je pri rozdrobenom vlastníctve problematické, až nemožné. Investície sú často nerealizované, t.j zmarené práve v dôsledku ne-možnosti usporiadať pozemky pre zamýšľaný projekt.
Poľnohospodárstvo, vinohradníctvo, lesné hospodárstvo
Užívanie poľnohospodárskej pôdy, ale najmä poberanie agrodotácií (tzv. priamych platieb) sa uskutočňuje na podklade tzv. pôdnych blokov LPIS, ktoré predstavujú reálne hranice blokov ornej pôdy v teréne. Ich hranice nie sú určované s geodetickou presnosťou a nemajú priamy súvis s hranicami parciel C-KN a alebo E-KN evidovanými v katastri nehnuteľností. Táto skutočnosť spolu s rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva má za následok neis-totu v nájomných a užívacích vzťahoch a de facto znemožňuje uzatváranie korektných nájomých vzťahov.
Doprava
Cestné komunikácie budované v období socializmu (bez ohľadu na vlastnícke vzťahy) veľmi často ležia na nevyspo-riadaných pozemkoch – nie je možná ich efektívna rekonštrukcia, ani rozšírenie napr. o cyklotrasy. V projektoch pozemkových úprav sa pripravia usporiadané pozemky pre sieť poľných komunikácií vo vlastníctve samosprávy. Pozemky pod štátnymi cestami a železnicami je možné vysporiadať do vlastníctva štátu.
Vodohospodárstvo
Aj v rezorte vodohospodárstva došlo v minulosti k rozsiahlym úpravám vodných tokov, ktoré doteraz neboli majetkoprávne vysporiadané. Voda v krajine – jej zadržiavanie (retencia) i uchovanie (akumulácia) bude s meniacou sa klímou čoraz dôležitejšia. Budovanie protipovodňových i vodozádržných opatrení je podmienené vysporiadaný-mi vlastníckymi vzťahmi.
Ochrana prírody, životné prostredie
V územiach národnej siete chránených území a v územiach, ktoré sú súčasťou európskej sústavy chránených úze-mí NATURA 2000, dnes v prevažnej miere nie je usporiadané pozemkové vlastníctvo. To značne limituje, niekedy až vylučuje na pôde, ktorá je vo vlastníctve štátu i v súkromnom vlastníctve, prijatie opatrení na zlepšenie stavu ohrozených a ubúdajúcich druhov a zlepšenie stavu biotopov. Vo viacerých prípadoch nemožnosť prijatia praktic-kých opatrení z dôvodu neusporiadaného vlastníctva doviedla vzácne druhy až na pokraj vyhynutia na Slovensku.
Samospráva
Výber daní za nehnuteľnosti je neprehľadný a často je na nepresných podkladoch katastra nehnuteľností až ne-možné správne ho určiť.
Agroturizmus, ochrana pamiatok
Budovanie zariadení na šport a rekreáciu, najmä cyklotrás je podmienené pripravenými a vysporiadanými pozem-kami – to je dôvod, pre ktorý sa v počte cyklotrás nemôžeme porovnávať so susednými krajinami.
Ochrana súkromného vlastníctva
Rozdrobené pozemkové vlastníctvo a nekvalitný katastrálny operát vylučujú ochranu súkromného vlastníctva a najmä jeho efektívne využitie – takéto vlastníctvo sa stáva „mŕtvym kapitálom“ (Hernando de Soto Polar).
V aplikácii PPA, na základe ktorej sa poskytujú dotácie, sú evidované kultúrne diely LPIS podľa skutočného stavu v teréne. Pozemky poľnohospodárskeho subjektu, ktoré má vo vlastníctve alebo v nájme (na obr. zelená), sú užívané na konkrétnom mieste (žltá) bez právneho titulu. Súčasný stav pozemkového vlastníctva k poľnohospodárskej pôde, evidovaný v registri E-KN (obr. vpravo), často vylučuje korektné uzatváranie nájomných vzťahov.
Komplexná pozemková reforma
Riešením súčasnej situácie by mal byť komplexný a medzirezortne koordinovaný prístup k usporiadaniu po-zemkového vlastníctva, t.j. postup, ktorý po zvážení podmienok a potrieb v danej lokalite umožní stanoviť opti-málny spôsob usporiadania pozemkového vlastníctva, a to v dostatočnom predstihu pred realizáciou dôležitých investícií. Dôležitými vlastnosťami reformy by mali byť schopnosť plánovania celého procesu usporiadania pozemkového vlastníctva, medzirezortná koordinácia, komplexný pohľad (verejný, nadrezortný a celoštátny záujem a preferencie) a hľadanie optimálneho riešenia z pohľadu verejného záujmu.
Zmyslom komplexnej pozemkovej reformy má byť, aby pozemkové vlastníctvo:
- spĺňalo kritériá na ochranu práv k nehnuteľnostiam (presnosť, hodnovernosť, jednoduchosť a jednoznačnosť vlastníckych hraníc)
- bolo v súlade s požiadavkami a kritériami zelenej obnovy, teda, aby výsledkom komplexnej pozemkovej reformy boli pozemky vo vlastníctve štátu, resp. samospráv, ktoré budú plniť ekosystémové, vodozádržné, protierózne či krajinotvorné funkcie
- bolo upravené v súlade s požiadavkami investičných zámerov jednotlivých rezortov a samospráv
Komplexná pozemková reforma môže v relatívne krátkom časovom horizonte priniesť výsledky:
Dlhodobý multiplikačný efekt.
Usporiadané pozemkové vlastníctvo prirodzene generuje ďalšie podnikateľské aktivity, odstraňuje prekážky a brzdy súkromných iniciatív, umožňuje rozvoj investícií a realizáciu opatrení vo verejnom záujme.
Rozsiahlosť zmeny.
Pozemkové vlastníctvo má nadrezortný charakter a týka sa celého územia Slovenskej republiky – územie, kto-ré si vyžaduje zásadnú kvalitatívnu zmenu predstavuje približne 50% v intravilánoch a 88% v extravilánoch obcí.
Pozitívny prínos pre širokú verejnosť
Pozemkové vlastníctvo sa týka celej spoločnosti, najmä súkromých vlastníkov, užívateľov, samosprávy, štát-nych inštitúcii a správcov štátneho majektu. Týka sa ale aj ostatných obyvateľov krajiny ako užívateľov verej-ných zariadení a opatrení, prípadne ako prijímateľov benefitov z rezortov, ktorých hospodárenie sa odvíja od efektívnosti usporiadania pozemkového vlastníctva. Zvýši sa právna istota všetkých vlastníkov nehnuteľností.
Súlad s princípmi zelenej obnovy.
Zmyslom pozemkových úprav je nielen usporiadanie pozemkového vlastníctva, ale aj návrh a príprava pozemkov pre spoločné zariadenia a opatrenia, ktoré plnia krajinotvorné, protierózne, vodozádržné a ekosystémové funkcie. Pozemkové úpravy navyše môžu viesť k zvýšeniu podielu štátnej pôdy v chránených územiach, a teda aj k výraznému rozšíreniu možností realizácie opatrení na zlepšenie stavu druhov a biotopov nachádzajúcich sa dnes v nepriaznivom stave..
Zvýšenie odolnosti spoločnosti.
Spoločnosť, v ktorej funguje inštitút súkromného vlastníctva a jeho ochrana, je v čase krízy prirodzene viac pripravená spoliehať sa na vlastné sily a schopnosti.
